Reformy - úvod

    Mária Terézia sa zaraďuje medzi panovníkov, ktorí vládli absolutisticky a presadzovala tzv. osvietenský absolutizmus.  Počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti a začala si uvedomovať nevyhnutnosť reforiem . Využívala myšlienky osvietenstva,  podľa ktorých môže panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. Pri vládnutí a schvaľovaní zákonov jej pomáhalo a radilo veľa radcov. Hneď po svojom nástupe na trón však vymenila neschopných poradcov svojho otca, ktorými boli najmä rôzni šľachtici bez dostatočného vzdelania, a určila nových, mladších a najmä politicky a odborne zdatnejších. Vtedajšia situácia v celej krajine si vyžadovala nevyhnutné a radikálne reformy, ktoré by pomohli hospodárstvu monarchie. Jej prvým poradcom bol gróf  Fridrich Wilhelm Haugwitz , ktorý, okrem iného, presadil novú daňovú reformu, ktorá podstatne zvýšila štátne príjmy. Ďalším významným a blízkym poradcom Márie Terézie bol Wenzel Anton von Kaunitz-Rietberg,  okrem iného aj jeden z učiteľov a vychovávateľov Jozefa II. . Práve Kaunitz ju presvedčil, aby reformy začala zavádzať aj v Uhorsku , ktorého sa dovtedy reformy ríše nedotkli, pretože Mária Terézia poskytovala uhorskej šľachte značné výhody, najmä daňové a autonómne, počas celej svojej vlády. Bola to odmena za lojalitu a vernosť, ktoré uhorská šľachta prejavila Márie Terézie počas vojnových konfliktov a konfliktov spojených s uznaním jej nástupníctva na trón. Medzi jej blízkych poradcov patril aj Adam František Kollár, Slovák, ktorý svojimi názormi značne ovplyvnil školské reformy.
    Reformy Márie Terézie, ktoré sa často označujú ako tereziánske reformy, sa považujú za začiatok osvietenského absolutizmu v rakúskej monarchii.