Mária Terézia
Krátky životopis
Mária Terézia (* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, Viedeň) bola uhorskou (1741 –1780 , ako Mária II. Terézia) a českou (1743 – 1780 ) kráľovnou z rodu Habsburgovcov a rakúskou arcivojvodkyňou od roku 1740 . Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne.
Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska .
Mária Terézia zaujíma na panteóne európskych kráľov významné miesto. Od chvíle ako sa ujala vlády, slúžila svojej ríši s obdivuhodnou energiou, ktorú obdivoval dokonca aj jej dlhoročný protivník Fridrich II. Veľký. Panovníčka mala prísnu katolícku výchovu, no vyznačovala sa aj značnou dávkou pragmatizmu. Ako rakúska arcivojvodkyňa a kráľovná Uhorska i Čiech dokázala nadviazať na dvore aj osobné vzťahy a vďaka svojej charizme upevnila autoritu Habsburgovcov na rozličných územiach monarchie. Sama sa vyhlasovala za matku svojho ľudu : " Milujem svoju rodinu a svoje deti ( z celého srdca ), no ak by to bolo potrebné, bez váhania sa stanem predovšetkým matkou svojej ríše " , napísala vo svojom Politickom testamente. Magma mater Austriae - takýto obraz ženy - panovníčky si o nej uchovávajú nasledujúce generácie.
Bilancia dlhého vládnutia Márie Terézie je obdivuhodná : počas svojej vlády zažila tri vojny, no napriek tomu sa jej podarilo založiť základy moderného Rakúska a Viedeň zaujala pevné miesto v spojenectve európskych monarchií. Rovnaká je aj bilancia jej osobného života: vydala sa za muža, ktorého milovala, Františka Štefana Lotrinského, narodilo sa jej šestnásť detí. Starostlivo bdela nad výchovou svojich potomkov, aby ich neskôr využila na vytvorenie dômyselne utkanej siete v službách rakúskych záujmov.
Detstvo
Keď malá Mária Terézia otvorila po prvýkrát oči, nikde nebolo napísané, že raz bude vládnuť nad veľkou rakúskou ríšou. Štyri roky predtým sa však jej otec, cisár Karol VI., postaral o to , aby boli zakotvené nástupnícke dedičské práva aj pre ženskú líniu rodu. Rozhodnutie tvorilo súčasť pragmatickej sankcie , ktorú cisár verejne prečítal 19. apríla 1713. Keď sa teda neskôr narodila Mária Terézia, stala sa dedičkou habsburskej monarchie.
Vzdelanie a výchova
Ako bolo zvykom, Máriu Teréziu zverili vychovávateľkám z radov rakúskej šľachty. Grófku von Stubenbergovú roku 1728 vystriedala grófka Mária Karolína Fuchsová, ktorá mladú arcivojvodkyňu prevádzala v rokoch jej dospievania. Vekom i postavením Márie Terézie sa ich vzťahy zmenili. Ale aj keď sa Mária Terézia stala panovníčkou, stále bola s grófkou v úzkom kontakte a prejavovala jej svoju náklonnosť. Nielenže z nej spravila svoju hlavnú dvornú dámu, ale urobila pre ňu omnoho viac. Po smrti sa grófke dostalo výnimočnej pocty, keď ju na panovníčkino želanie pochovali v kapucínskom kostole do rodinnej krypty.
Čoskoro sa na scéne zjavili aj vychovávatelia poverení výučbou Márie Terézie. Keďže prepojenie dynastie s katolíckou vierou bolo veľmi silné, v prvom rade to boli muži cirkvi, teda jezuiti. Prvoradé bolo vychovať z mladej arcivojvodkyne dobrú kresťanku, a tak bola náboženská výchova na prvom mieste.
Ako to bolo u Habsburgovcov zvykom, osobitná pozornosť sa venovala vyučovaniu cudzích jazykov. Mária Terézia vďaka tomu ovládala dobre francúzštinu, taliančinu i španielčinu.