Hospodárske reformy

  Tereziánsky urbár

  Tereziánsky urbár bolo nariadenie, ktoré Mária Terézia vydala v roku 1767  a patrí k hospodárskym reformám. Okrem iného určil veľkosť poddanskej závislosti, na základe ktorej ustanovil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Tak sa zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných. Túto reformu možno považovať za najvýznamnejšiu. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené.

    Tereziánsky kataster

    Tereziánsky kataster bol dokument, ktorým sa v roku 1784  spravil súpis vlastníkov pozemkov a na základe toho sa stanovili dane. Pôda sa rozdelila na dominikal, čo bola panská časť pôdy, na ktorú chodili poddaní pracovať, a potom to bol rustikal, čo bola pôda, ktorá sa prenajímala poddaným.

      Zakladanie manufaktúr a poľnohospodárstvo

    Ďalšou činnosťou, ktorá značne ovplyvnila rozvoj hospodárstva v monarchii, bolo zakladanie manufaktúr - plátenníckych, sklárskych i nových bavlnárskych. Tie zakladal manžel Márie Terézie František Lotrinský. Niektoré vznikli aj na Slovensku, napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne textilná manufaktúra (ktorá vznikla z podnetu grófa Forgáča) v Haliči pri Lučenci, ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v Holíči a kartúnka v Čeklísi (dnešné  Bernolákovo ). Okrem manufaktúr sa rozvinula hutnícka výroba, čo vyžadovalo zvýšenie ťažby uhlia.

    V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiakov, kukurice, tabaku a ďateliny. Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.