Ďalšie reformy:
- správu financií odobrala stavom a zriadila nový systém, ktorý lepšie zodpovedal potrebám štátnej pokladnice
- Mária Terézia sa tiež zamerala aj na opravu ciest, ktoré slúžili na rozvoj obchodu. Okrem opravy starých ciest nariadila aj budovanie nových,
- nechala raziť nové kvalitné strieborné mince, známe ako tereziánske toliare. V roku 1762 vydala prvé papierové peniaze v strednej Európe,
- zjednotila váhy a miery,
- odstránila súkromné vyberanie mýta,
- v roku 1755 uvalila panovníčka tridsaťpercentné clo na dovoz všetkého tovaru do Uhorska. Chcela tým podporiť rozvoj uhorskej produkcie,
- začala postupne vytvárať byrokratickú sieť úradníkov v Rakúsku. Počet úradníkov sa tak od roku 1740 do roku 1763 zdvojnásobil (z päť tisíc úradníckych osôb na desať tisíc).
Rozvoj priemyslu, ktorý dosiahla vďaka týmto reformám v priebehu niekoľkých rokov, priniesol veľmi vysoké príjmy. Vďaka tomu sa podarilo zlikvidovať štátny dlh, ktorý dosiahol v roku 1767 výšku 259 miliónov zlatých. Už v roku 1755 bol dokonca dosiahnutý v štátnom rozpočte prebytok.
Dôležité, aj z nášho pohľadu, bolo, že mnohé zo spomínaných reforiem smerovali do Uhorska, ktoré bolo dovtedy zanedbávané. Zo strany panovníčky išlo o akýsi výraz vďaky za podporu, ktorú jej po nástupe na trón poskytla uhorská šľachta. Rozvoj počas jej vlády zaznamenala i dnešná metropola Slovenska. Bratislavu navštevovala Mária Terézia často a rada. Okrem iného dala zrekonštruovať a rozšíriť hrad, nariadila zbúrať hradby, aby sa mesto mohlo rozširovať, a vďaka nej tu napríklad vznikla najväčšia tlačiareň v Uhorsku.