Školské reformy
Školstvo bolo dlhé obdobie v rukách jezuitov . V roku 1773 však pápež Klement XIV. jezuitský rád zrušil. V decembri 1774 vydala Mária Terézia Všeobecný školský poriadok. Podľa neho malo nárok na vzdelanie každé dieťa na území habsburskej monarchie, bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska alebo pohlavie. V každej dedine sa mala založiť škola, v ktorej sa deti mali učiť tzv. trivium, teda čítať, písať a počítať, čím sa položili základy všeobecnej gramotnosti.
Hlavným autorom Všeobecného školského poriadku bol Ignác Felbiger, ktorý sa snažil vybudovať hustú sieť verejných škôl. Reforma zaviedla povinnú šesťročnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Do školy mohli chodiť aj dievčatá, ktoré sa dovtedy oficiálne nikde nemohli vzdelávať .
Všeobecný školský poriadok rozdelil školy na 4 základné typy:
- Ľudové školy sa delili ešte na tri typy, a to triviálne, hlavné a normálne.
V triviálnych školách sa deti učili čítať, písať, počítať a náboženstvo. Tieto školy boli jednotriedne a vyučoval v nich jediný učiteľ. V ľudových školách, ktoré sa nachádzali v mestách, sa deti naviac učili aj vedomosti potrebné k určitému remeslu. Zriaďovali ich buď obce alebo dobrovoľný šľachtickí patróni.
Hlavné školy sa nachádzali vo väčších mestách a vyučovali v nich väčšinou štyria učitelia. Povinnými predmetmi bolo trivium, náboženstvo, latinčina, dejepis, prírodopis, zemepis, sloh, geometria, kreslenie a základy hospodárstva.
Normálne školy pripravovali a vzdelávali budúcich učiteľov pre triviálne školy.
- Latinské gramatické školy nadväzovali na ľudové školy a boli štvorročné. Vyučovala sa tu latinčina, nemčina a dejepis.
- Gymnáziá pokračovali vo vzdelávaní detí po latinských gramatických školách. Štúdium trvalo dva roky.
- Univerzity a lýceá: Po absolvovaní gymnázia pokračoval študent na dvojročnom lýceu, na ktorom sa vyučovala štylistika, rétorika, filozofia, gréčtina, matematika a fyzika.
Reforma školstva v uhorskej časti monarchie sa začala v roku 1777. Vychádza z dokumentu Ratio educationis , ktorý bol schválený 2.augusta 1777 . Bol to organizačný poriadok pre školstvo, ktorý bol podobný Všeobecnému školskému poriadku. Školské osnovy a nariadenie, ako aj rozdelenie škôl, boli v tomto dokumente skoro totožné s nariadeniami Všeobecného školského poriadku. Touto časťou reformy poverila svojho syna Jozefa II. , ktorý bol skutočným autorom a zavádzateľom reformy do praxe. Okrem ľudových škôl tu existovali aj Mestské školy, v ktorých sa predmety vyučovali v rodnom jazyku.
Okrem toho vznikali aj tzv. hospodárske ústavy, kde sa študenti vzdelávali a pripravovali na prácu v poľnohospodárstve a priemysle. Univerzity sa zoštátnili a už neboli riadené cirkvou. Postupne sa menili na vedecké inštitúcie. V 18. storočí fungovali na Slovensku dve univerzity - v Trnave a v Košiciach. Po reforme v roku 1777 Trnavskú univerzitu presťahovali do Budína a košickú zrušili Mária Terézia tiež v roku 1763 založila v Banskej Štiavnici Banskú akadémiu , ktorá bola prvá na svete. Pôsobila až do roku 1919, kedy bola presťahovaná do Maďarska.
